Som náročný?

Už viackrát som bol na internete "obvinený" z toho, že som náročný. Minimálne v tom, čo očakávam od svojej budúcej partnerky. Chcel by som teda ujasniť, čo vlastne chcem, alebo teda skôr to, čo nechcem :D

1. Nechcem sexicu. Nevyžadujem aby moja partnerka mala veľké prsia, alebo veľký zadok (skôr naopak), teda aby mala dokonalú postavu. Chcem taku normálnu holku, s bežnými mierami. Ale zas nie nejakého 150 kg vorvaňa :D

2. Nechcem modelku. To, že na FB davam like na fotky modeliek, ktoré sa mi páčia, ešte neznamená, že takú chcem aj pre život. Podľa hesla že "na peknú holku sa dobre pozerá, s rozumnou sa dobre žije". Ale na druhej strane zas nechcem taku, vedľa ktorej keď sa rano zobudím ta sa zľaknem :D

3. Nechcem nymfomanku. Mám rad sex, a chcem ženu, čo má tiež rada sex. Ženu, ktorej sa nemusim sexu doprosovať, ktorej to nebude stačiť raz za týždeň :D Ale nechcem nymfomanku, všetkého veľa škodí.... 

5. Nechcem fajčiarku. Chcem tak veľa, keď nechcem aby žena fajčila (cigarety, marihuanu) a ničila zdravie sebe aj mne? nemám chuť sa bozkávať s popolníkom.

6. Nechcem blondýnu. Nič proti blondýnam. Nie kvôli vtipom, alebo žeby som si o nich myslel že sú menej inteligentné - proste môj typ sú čiernovlásky, idealne japonky :D Ale zase na farbe vlasov až tak nezáleží, tu som ochotný urobiť výnimku :D

7. Nechcem princeznu. Nechcem ženu, ktorá sa bude vyhýbať akejkoľvek domácej práci - či už vareniu, praniu, upratovaniu a pod. Ja rád pomôžem, ale nie zas žeby som všetko robil ja :D

8. Nechcem kurvu. Keď som písal, že chcem ženu, ktorá bude mať rada sex, tak som tým myslel že bude mať rada sex so mnou :D Nie s každým, kto prejaví záujem...Ja keď som zaľúbený som verný a to isté vyžadujem od partnerky.

9. Nechcem klamárku. Neznášam klamstvo. Mám rád úprimnosť a pravdu za každú cenu. Aj keď je nepríjemná.

10. Nechcem karieristku. Nemám nič proti tomu, keď si žena buduje kariéru. Ale  nechcem aby trávila väčšinu dňa v práci, na úkor mňa alebo rodiny...

11. Nechcem feministku. Chcem normálnu ženu, nie takú ktorá bude omieľať stále dookola dristy typu že ženy si vystačia bez chlapov, že môžu robiť tú istú prácu ako chlapi a pod.

12. Nechcem psíčkarku. Nechcem ženu, ktorá bude mať radšej svojho psa ako mňa :D

13. Nechcem herečku. Nechcem ženu, ktorá sa na niečo hrá, na niečo čo nie je. Mám rád ženy, ktoré su samé sebou, ktoré sú niečim originálne.

Na záver by som ešte dodal, že mi nevadí slobodná mamička, rozvedená alebo staršia ako ja (nie zas oveľa hehe). Ak som na niečo zabudol, doplním v diskusii.....

Peklo menom "Friend Zone"

Toto je jedna z vecí, ktoré fakt neznášam. Určite to mnohí z vás (hlavne teda chlapi) dobre poznáte: Zoznámite sa s peknou holkou. Snažíte sa byť k nej milý, gentleman, splniť jej všetko čo jej na očiach vidíte aj všetko ostatné, poradíte jej, pomôžete....v snahe sa jej zapáčiť, zapôsobiť na ňu.....zbaliť ju. Aká je však odmena za vašu snahu? Začne vás brať ako kamaráta. Hotovo! Koniec. Ani neviete ako, a ocitli ste sa v takzvanej "Friend Zone". Možno by sa to na prvý pohľad mohlo zdať ako dobrý začiatok: "Ok, tak sme teraz kamaráti, budem sa snažiť aby z toho vzniklo niečo viac." Omyl. Tu sa vaša cesta končí. Z friend zony cesta von nevedie. Keď sa pokúsite akýmkoľvek spôsobom váš vzťah posunúť ďalej, na vyššiu úroveň, do ďalšieho levelu, budete surovo uzemnení hláškou typu : "Vážim si ťa ako kamaráta, a nechcem naše priateľstvo pokaziť." Alebo niečo v tom zmysle. Pokaziť????? Čo je toto za nezmysel? Prečo by sa to malo pokaziť? Nie je to tak trochu paranoja? Ženy totiž takto myslia zrejme príliš dopredu: "Sme kamaráti, rozumieme si, tak to posunieme ďalej, zmenime to na vzťah. Potom nam to prestane klapať, rozídeme sa, pohneváme a už nebudeme ani kamaráti. Tak aby sme tomu predišli, tak ostaneme radšej kamaráti a nič sa nepokazí." Naozaj? A nepokazí sa to náhodou práve touto hláškou? Touto diskrimináciou? A aby toho nebolo málo, tak ten chudák uväznený vo friend zone ešte musí počúvať príbehy o tom, ako objekt jeho záujmu veselo sexuje s inými chlapmi, ktorí mali to šťastie a friend zone sa nejakým zázrakom vyhli.... Ženy si totiž neuvedomujú jednu vec: muži sa s nimi NECHCÚ kamarátiť. Na kamarátstvo máme predsa chlapov, nie? V čom je pre nás výhoda kamarátiť sa so ženou? V čom je to iné ako kamarátiť sa s mužom? A naopak, čo má žena z toho, že sa kamaráti s mužom? Aký je rozdiel, či sa kamaráti s mužom alebo ženou? Podľa mňa čisté, úprimné kamarátstvo medzi ženou a mužom neexistuje. Stále jeden z nich čaká, že z toho bude niečo viac (či už vzťah, alebo aspoň sex...). Tak to proste v prírode chodí. Samec so samičkou sa k sebe priťahujú preto, aby sa mohli množiť. Ako by to vyzeralo, keby aj medzi zvieratkami opačného pohlavia bolo iba priateľstvo? Zoberme si taky extrémny príklad: v nejakej zoologickej záhrade chovajú nejaké ohrozené zvieratko, napríklad pandu. Je to samička. Posledná svojho druhu. Podarí sa im zohnať samčeka. Tiež posledného svojho druhu. Dajú ich spolu, a všetci sa tešia: "Hurá, máme párik, budú mať mladé, druh je zachránený." No ale naša milá panda-samička si zmyslí, že sa bude so samčekom len kamarátiť...Tak ho presunie do svojej friend zony a hotovo. Koniec. Možno teraz budete namietať, že keď jedna žena nechce nejakého chlapa tak kvôli tomu, nevyhnie ľudstvo :-) To je pravda. Ale ako som písal, to je extrémny príklad. Nechcem tým povedať ani to, že každá žena má chcieť každého chlapa, ktorý o ňu prejaví záujem. Ja len chcem, že keď už friend zony existuju, nech to nie sú väzenia, z ktorých niet úniku. Keď sa už žena kamaráti s nejakým mužom, nech mu dá šancu posunúť ich priateľstvo na inú úroveň. Možno to nevyjde. Možno sa rozídu. Ale stále môžu ostať kamarátmi. Je pravda, že to už nebude kamrátstvo ako predtým. Ale nebude horšie. Bude to naopak LEPŠIE kamarátstvo, lebo obaja budú vedieť, že nemá zmysel to posúvať ďalej....a to píšem podľa vlastnej skúsenosti.

Náboženstvo

Hovorí sa, že v slušnej spoločnosti by sa človek mal vyhnúť trom konverzačným témam: politike, športu a náboženstvu. Prečo? Lebo stále sa nájde niekto, kto má iný názor, presvedčenie, politickú príslušnosť alebo je fanúšikom iného mužstva....a taký rozhovor väčšinou končí hádkou. Chcel som sa toho pravidla držať aj ja, ale keďže som dostal požiadavku (želanie) aby som sa vyjadril na svojom blogu k náboženstvám, tak sa vyjadrujem :-) Zdôrazňujem ale, že je to môj objektívny pohľad na vec, a mnohí so mnou nemusia súhlasiť. Každopádne, nerád by som sa niekoho dotkol, alebo urazil. Akekoľvek dotazy rad vydiskutujem :D Takže veriť alebo neveriť v Boha? Toť otázka. Skúsme si na ňu odpovedať logicky: Nie je lepšie veriť tomu, čo neexistuje ako neveriť tomu čo existuje? Ak človek bude veriť, a ukáže sa že to nie je pravda, čo mu hrozí? Nič. Ak však nebude veriť, a ukáže sa, že to pravda je, hrozí mu zatratenie, peklo alebo nazvite si to ako chcete. Mnohí môžu namietať, že nie sú dôkazy o tom, že Boh existuje. A sú dôkazy o tom, že neexistuje? Pokiaľ viem, tak taktiež nie. Ok, takže prvú časť by sme dajme tomu mali zodpovedanú. Došli sme k tomu, že rozumnejšie je veriť. Teraz sa nám však núkajú ďalšie otázky: Komu, alebo v čo veriť? Ktoré náboženstvo je to pravé? Každé o sebe tvrdí, že je to jediné pravé. Keď len trošku máte prehľad o svetových náboženstvách, môžete si všimnúť isté spoločné znaky. Zoberme si napríklad grécku mytológiu - tu väčšina z vás pozná: existuje tu jeden najvyšší boh - Zeus. Ten mal dieťa so smrteľníčkou - Herakla. To isté v rímskej mytológii, len s inými menami: Jupiter a jeho syn Herkules. V severskej mytologii je to Odin a jeho syn Thor. Nepripomína vám to niečo? Boh a jeho syn Ježiš Kristus. Náhoda? Nie sú nahodou všetky svetové náboženstvá o tom istom Bohu len s iným menom? Buddha tiež nebol boh, bol to človek, pre niekoho poloboh....a takto by sme mohli pokračovať ďalej. Ďalším spoločným znakom všetkých náboženstiev je láska. Či už ide o kresťanstvo, budhizmus, hinduizmus....všetke sú postavené na základe lásky k blížnemu. Korán som nečítal, takže sa nemôžem vyjadriť k moslimom. Ale ja verím, že ani ich prorok (prorok, boží syn, poloboh...vidíte zase tú paralelu s Ježišom?) Mohamed nebol zlý človek, a určite od nich nechcel aby svoje náboženstvo šírili násilím. To mohlo vzniknúť chybnou interpretáciou koránu. Tak isto ani Boh ani Ježiš nechceli aby sa kresťanstvo šírilo násilím križiackými výpravami. To bola zase pre zmenu zlá interpretácia biblie. Za to však nemôžte viniť kresťanstvo ako také, ale cirkev. Cirkev - to je osobitná kapitola, a veľa ľudí si tieto dva pojmy mýli - náboženstvo a cirkev. Kedy vám ublížilo náboženstvo, viera v Boha? Ubližovala vždy len cirkev (už spomenuté križiacke výpravy, vyberanie odpustkov, upaľovanie čarodejníc...) Cirkev je inštitúcia, ktorá by mala tu na zemi zastupovať Boha, resp. jeho zámery. MALA BY. To je ten problém. Podľa môjho názoru už cirkev dávno nie je taká, ako ju založil Ježiš Kristus, resp. jeho následovníci. Najznámejší svätci ako Don Bosco, Jan Vianey, sv. František z Asisi atď žili v chudobe, ako káže biblia. Boli to skutočne duchovní ľudia, ktorí si nepotrebovali zhromažďovať majetok, nepotrebovali zlatom lemované rúcha, zlaté kalichy a podobné veci, charakteristické pre dnešných kňazov, biskupov a dokonca aj papeža. Samozrejme, česť výnimkam, nehádžem všetkých do jedného vreca. Poznám osobne zopár naozaj dobrých kňazov....a to už vôbec nehovorím o Janovi Pavlovi II, to bol skutočný svätec. Takže aby som to zhrnul - ja v Boha verim, ale nestotožňujem sa s tým, čo robí cirkev. Myslím, že to celé robia zle, a práve preto náboženstvo nie je veľmi populárne u ľudí....

Budúcnosť

Toto je môj prvý blog na želanie. Bol som požiadaný, aby som napísal, ako si ja predstavujem život v budúcnosti. Prečítal som veľa kníh a videl veľa sci-fi filmov o živote v budúcnosti. Niektoré veci sú podľa mňa celkom možné, iné pritiahnuté za vlasy. Otázka znie, ako ďaleko do budúcnosti mám zájsť? Tak ja sa pokúsim čo najďalej. Pozrime sa najprv na to, ako sa to vyvíja teraz. Všetko sa modernizuje, svet čím ďalej tým viac ovládajú počítače a internet. Už teraz existuju prototypy inteligentných domov. Čo to je? Jednoducho povedané je to domácnosť ovládaná počítačom. Otváranie a zatváranie dverí automaticky hlasom. Rozsvietenie alebo zhasnutie svetla takisto. Otvorím si chladničku a tá ma upozorní, že mi došlo maslo, alebo mlieko s dotazom, či má zadať objednávku cez e-shop. Klimatizácia ovládaná hlasom. Na celej jednej stene obrovská multifunkčná obrazovka, ktorá sa dá prepnúť buď na televízor, monitor počítača alebo jednoducho sa tam nastaví nejaká elektronická tapeta podľa nálady - buď nejaké hory so spevom vtáčikov, alebo more s typickými zvukmi, vodopád a pod. A tak by som mohol pokračovať ďalej... Proste chod celej domácnosti riadi počítač napojený na internet. Sci-fi? Ani nie, podľa mňa celkom blízka budúcnosť. V trošku vzdialenejšej budúcnosti prekonáme rýchlosť svetla, budeme môcť cestovať na dovolenku na iné planéty (na Mars napríklad) alebo podľa Einsteina aj v čase. S tým súvisí aj využitie teleportácie, ktorá nám samozrejme ušetrí veľké množstvo času pri cestovaní. Rozložiť sa na molekuly na jednom mieste a poskladať sa znova za pár sekúnd na inom mieste, kľudne aj na inej planéte znie síce trošku hrozivo, ale ja verím, že to je možné a že raz sa to vedcom podarí úspešne zrealizovať. Dnes si to síce nevieme predstaviť, ale takisto si pred niekoľkými sto rokmi ľudia nedokázali predstaviť žeby mohli lietať... Všetko smeruje k vývoju kybernetiky a umelej inteligencie. V Japonsku už existuje niekoľko prototypov robota, ktorý už vyzerá takmer ako živý človek, dokáže sa s vami inteligentne porozprávať, reagovať na vaše hlasové požiadavky. Mal by primárne slúžiť na starostlivosť o starých ľudí alebo invalidov (niečo ako robotická sestrička). Podľa mňa nie je ďaleko doba, keď to bude bežná vec v domácnostiach. Teraz by vás mohlo napadnúť, že to musí byť drahé. No ano, to je pravda ale podľa mňa všetko smeruje k tomu, že peniaze nakoniec stratia úplne hodnotu (už teraz bankovky nie sú kryté zlatom a pod.). Možno ešte skôr ako si myslíte. Ale vrátim sa k umelej inteligencii. Keďže človek je tvor nenásytný a nikdy nebude mať dosť, bude inteligenciu strojov zvyšovať dovtedy, až sa z toho stroje zbláznia a dopadne to ako vo filme Terminátor - vyhlásia celé ľudstvo za nepriateľa. Vypukne vojna strojov proti ľuďom, v ktorej väčšina ľudí zahynie, krajina bude úplne zdevastovaná - nie len vojnou, ale aj vyčerpaním všetkých prírodných zdrojov. A tá hŕstka ľudí, čo to prežije môže začať odznova...A pokiaľ to nepôjde na Zemi, tak na inej planéte...Ale to som zašiel fakt už (aspoň dúfam) do ďalekej budúcnosti. A možno sa mýlim. Možno to všetko skončí v decembri 2012... ;-)

Nechcem žiť zdravo

Tento môj príspevok, možno niekoho prekvapí, niekoho sklame... ale je mi to úplne jedno. Je to môj názor, nehanbím sa zaňho a nebudem ho meniť. Facebook a všeobecne internet je v poslednom čase plný článkov o zdravej vyžive, zdravom životnom štýle, o zdravých/nezdravých potravinách, o tom, čo obsahujú a čo neobsahujú... Môj názor na to je taký, že keby som mal jesť len to, čo je zdravé, umrel by som od hladu. Je mi absolútne jedno, čo tá potravina obsahuje. Či obsahuje také alebo onaké éčka, glutaman, cukor, krysy, potkanov, pavúky, kyselinu sirovu alebo bunky z ľudskych (alebo hoc aj zvieracích) potratov. Ja budem proste jesť (alebo piť) to, čo mi chutí, bez ohľadu na to, čo obsahuje a či je to zdravé. Strčte sa niekam so všetkými dietami, zdravou výživou a podobnými nezmyslami. Počuli ste už o placebo efekte? Ľudská myseľ je silnejšia ako si mnohí ľudia myslia, alebo pripúšťajú. Keď uverím, že to čo jem mi škodí, tak mi to aj uškodí. To isté platí aj opačne: keď tomu veriť nebudem, neuškodí mi to. A keby aj hej, tak čo? Radšej budem žiť dlho a jesť len trávu alebo bylinky? :D Načo mi bude taký život? Radšej budem žiť kratšie, ale naplno a užívať si život. K tomu patrí aj dobré (hoci nezdravé) jedlo. Niektorí ľudia mi vyčítajú, že mám málo pohybu, že viac času trávim vo virtuálnom svete (na počítači) ako v tom reálnom. Ja viem, že by som toho pohybu mohol mať aj viac, ale načo? Chodím 2x týždenne na treńing Krav Magy a tam mám teda pohybu dosť aj na dva týždne, nielen na jeden :D Okrem toho chodím plávať, občas na túry, alebo len tak na prechádzky. To mi momentálne úplne stačí a vyhovuje. Takže odkaz všetkým mojím kamarátom a známym, ktorí "mi chcú len dobre": Ja viem najlepšie, čo je pre mňa dobré a čo nie. Keď budem chcieť vedieť váš názor, opýtam sa. Je to od vás pekné, že vám záleží na mojom zdraví, ale ja som tvrdohlavý baran a aj tak si stále urobím len po svojom :P Keď uznám za vhodné ja sám, že s tým treba niečo urobiť, tak to aj urobím. Je to moje telo, moje zdravie, môj život.

Najstaršie remeslo

Prečo ľudia odsudzujú prostitútky? A striptérky a pornoherečky? Niektorí dokonca v tom nevidia žiadny rozdiel - a všetke tieto holky sú pre nich jednoducho kurvy. Podľa mňa je to strašné pokrytectvo. Človek, ktorý nahlas odsudzuje pornoherečky, po večeroch tajne pozerá na porno. Človek, ktorý nadáva na striptérky je častým hosťom striptízových klubov. Človek, ktorý sa škaredo vyjadruje na adresu prostitútok, tajne navštevuje bordely. Hovorí sa, že prostitúcia je najstaršie remeslo. Keď je to teda taká zlá vec, prečo to vydržalo dodnes? Odpoveď je jednoduchá: kde je dopyt, tam je aj ponuka. Keby o to ľudia nemali záujem, tak by sa všetky tie pornoherečky, striptérky a prostitútky neuživili, a tieto povolania by už dávno zanikli. Skúsme sa na tieto tri povolania pozrieť bližšie. Začneme striptízom. Mnoho ľudí si myslí, že striptérka robí sex za peniaze, takže je to vlastne prostitútka. To však nie je pravda. Striptíz je umenie. Striptíz je tanec. Tanec, pri ktorom sa žena vyzlieka a muži sa len pozerajú (prípadne opačne - muž sa vyzlieka a pozerajú sa ženy..hehe). Bežná prax je taká, že striptérka sa hosťa dotýkať môže, on jej nie. Výnimkou je privát - teda súkromný striptíz, kde sa hosť môže aj dotýkať, ale za príplatok. Striptérka však v žiadnom prípade neponúka sex. V tom je rozdiel oproti prostitútke, a to si mnoho ľudí neuvedomuje. Striptérka vlastne ponúka to, čo majú VŠETCI muži radi (možno okrem homosexuálov hehe) - pohľad na nahé ženské telo. Čo môže byť zlé na tom, že žena tancuje a pritom sa vyzlieka? Keď maliar namaľuje nahú ženu, je to umenie. Keď sa žena vyzlečie, má to budiť pohoršenie? Toto nie je umenie? Majú ju zato ľudia odsúdiť? Je to už hneď zlá žena??? V čechách sa chystá vysielanie reality show Farma. Medzi prihlásenými je aj striptérka. Média sa toho hneď chytili, a už z toho robia škandál. Už len samotný fakt, že tam bude žena, ktorá robí striptíz. Ešte tam nie je. Ešte tá show ani nezačala, ešte sa ani nevyzliekla a už je to škandál. Je to takto správne? Odsúdiť človeka len kvôli povolaniu? Teraz si vezmime prostitúciu. Prečo je na svete prostitúcia? Prečo sú muži ochotní platiť za sex? Jedným z dôvodov môže byť nedostatok sexu. Chlap, ktorý nemá partnerku a pociťuje nedostatok sexu, čo urobí? Má tri možnosti: Buď si to urobí sám (čo pomôže dočasne, ale nie dlhodobo... predsa len, nie je to to isté ako sex), alebo si zbalí nejakú holku na sex niekde na diskotéke alebo v bare (tam mu hrozí, že minie na tú holku veľa peňazí a nakoniec nedostane to, čo chcel, prípadne to dostane, ale ako "bonus" môže ešte dostať nejakú pohlavnú chorobu). Najistejšia a najbezpečnejšia je tretia možnosť - pôjde do nejakého nočného klubu za prostitútkou. Tam za svoje peniaze dostane presne to, čo chce a je úplne minimálne riziko, že dostane pohlavnú chorobu. Ak je to podnik na úrovni, tak všetke jeho zamestnankyne sa musia pravidelne podrobovať lekárskym prehliadkam, a sex je povolený výlučne s prezervatívom. Tak dobre, ale prečo takéto služby vyhľadávajú mnohokrát aj ženatí muži? Dôvodov môže byť viac. Možno mu to v jeho manželstve neklape a on ho nechce ukončiť (napríklad kvôli deťom). Alebo jeho manželka z akýchkoľvek dôvodov odmieta sex (napríklad kvôli nemoci). Alebo proste potrebuje občas zmenu (nevravím, že toto je v poriadku, ale je to vždy lepšia možnosť ako nájsť si milenku, potom sa do toho zamiešajú city a je po vzťahu). A keď sme už pri tom, neodpustím si ešte dodať, že aj Ježiš mal rád prostitútky. Nie v zmysle, žeby vyhľadával ich služby, ale neodsudzoval ich. Dokonca jednu z nich zachránil pred ukameňovaním ("Kto z vás je bez hriechu, nech prvý hodí kameňom"). No a nakoniec sa pozrieme na porno, teda na pornoherečky. Známy (teraz už bývalý) pornoherec Robert Rosenberg mal kedysi kampaň, pri ktorej rozdával/predával tričká s nápisom "Porn is a serious job" (Porno je seriózna práca, zamestnanie). Možno sa to nezdá, možno sa vám zdá, že človek si len užíva a má zato peniaze. Tak to totiž vyzerá na plátne. Čo však je za tým, si uvedomí len málokto. Ja osobne som porno síce nikdy netočil, ale videl som videa z natáčania, a rôzne rozhovory s pornohercami a pornoherečkami. Hlavne je potrebné si uvedomiť, že pri natáčaní tam rozhodne nie sú len tí aktéri. Je tam ešte režisér, kameraman, zvukár, osvetľovač, maskérky a pod. A mať sex pred toľkými ľuďmi, je dosť veľký nápor na psychiku, takže už len kvôli tomu natočiť porno nie je taká sranda, ako by sa zdalo. Ale vráťme sa k pornoherečkám. Zase, je potrebné si uvedomiť že pornoherečka nie je prostitútka, nejde za peniaze s každým, kto jej zaplatí. Ďalšia vec, už z názvu pornoherečka vyplýva, že to musí byť aj herečka. Samozrejme, väčšinou pornoherečky nedosahuju takých hereckých kvalít ako klasické filmové herečky, ale priznajme si - to ani nepotrebujú. V každom prípade aj toto je určitý druh umenia (podobne ako striptíz). A ako som písal na začiatku, keby nebol dopyt, nebola by ani ponuka. Takže teraz, keď ste sa na to pozreli z môjho pohľadu, povedzte mi, prečo by som mal odsudzovať striptérky, prostitútky a/alebo pornoherečky?

Počítač

Minule som sa tak zamyslel (áno, občas sa mi to stáva a ani to nebolí :P), že aká úžasná vec je počítač. Mnohí z vás ho doma používajú, ale zrejme si málokto uvedomí, koľko vecí vám môže nahradiť. Poďme sa pozrieť trochu do minulosti. Ak som si chcel pozrieť nejaký film, musel som ísť buď do kina, alebo si ho pozrieť v TV (prerušovaný každú chviľu otravnými reklamami) alebo na videu. Dnes mi stačí počítač - film si stiahnem z internetu aký chcem, kedy chcem... alebo si kúpim za pár drobných dvd. Takže prakticky televizor, video, dvd-prehrávač ani blu-ray prehrávač vlastne nepotrebujem. Ďalšia vec - chcem si vypočuť hudbu. V minulosti som potreboval minimalne radio, gramofon, magnetofon, alebo walkman. Dnes mi stačí počítač, mp3-ky sa dajú stiahnuť z netu, pripadne zripovať z CD. Na internete sa taktiež dajú nájsť rôzne rádiá, ktoré su veľakrát lepšie ako tie klasické AM/FM. Chcem hrať hru? V minulosti som mal na výber: karty (či už sedmové, žolíkové, pexeso, kvarteto, čierny peter a pod), človeče nezlob se, dáma, šachy... Dnes všetke tieto hry, a aj mnohé iné sa dajú hrať na počítači. Ak som sa v minulosti chcel s niekým spojiť, kto je odo mňa ďaleko (napríklad v zahraničí) mal som len dve možnosti komunikácie s ním: telefón alebo list(príp. pohľadnica). Dnes mám mnoho možností komunikácie - e-mail, chat, icq, pokec, facebook, skype a pod. Na to všetko mi však stačí jedno zariadenie: počítač. Potrebujete nájsť nejaké informácie (o svojej obľúbenej celebrite, do práce, do školy)? Na to ste v minulosti potrebovali zájsť do knižnice, alebo do čitárne, kúpiť alebo požičať si knihu alebo časopis - dnes vám k tomu stačí počítač, všetko nájdete na internete. Chcete vedieť čo je nové vo svete? Nemusíte si kupovať noviny, stačí vám počítač s internetom. Dokonca nepotrebujete ani hodiny (ani budík, stopky a pod) a kalkulačku. Takže keď to zhrniem: môžete kľudne odhodiť televizor, video alebo dvd-prehrávač, vežu, karty a stolové hry, telefón, mobil, budík, hodinky, kalkulačku... to všetko vám nahradí jeden počítač, alebo dokonca notebook (príp. tablet) s pripojením na internet. No nie je to super? Možno si teraz myslíte, že Dark objavil teplú vodu, že to sú všetko veci, ktoré už dávno viete. Ano, ale málokto si to takto uvedomuje...

Moje sny sa plnia

Keď som bol malý, strašne som chcel mať video. V tom čase v TV nič zaujimave nedávali, a keď som chcel vidieť dobrý film musel som ísť buď do kina, alebo na návštevu ku kamarátom, ktorí mali video, alebo si video od niekoho požičať. Moji rodičia však nemali dosť peňazí na to, aby sme si mohli kúpiť vlastný videorekordér. Tento svoj sen som si splnil, keď som bol starší a už som si sám zarábal. Svoje prvé video som si kúpil na splátky. Tak isto to bolo aj s mojím prvým radiomagnetofónom s CD, počítačom, televízorom...atď. Teraz mám domáce kino s blu-ray prehrávačom, vyše 1000 dvd filmov (dosť na otvorenie malej dvd požičovne :D) a zopár blu-ray diskov. Čakal som na to síce pár rokov, ale svoj sen som si splnil. Mojím ďalším veľkým detským snom bolo byť ninjom a ovládať nejaké bojové umenie. Keďže som už mal to video, mal som možnosť vidieť veľa filmov s tématikou ninjov a kung-fu filmy. Aj tento sen sa mi splnil, keď som vytvoril svoju prvú webstránku o ninjoch. Začínali sa mi ozývať ľudia, ktorí sa skutočne venujú tejto tématike - a cvičia ninjutsu. Tak som sa 7 rokov venoval tomuto bojovému umeniu, dokonca som mal možnosť ho aj vyučovať. Ďalší splnený sen. Mojim ďalším snom bolo stať sa DJ-om. Spoločne so zopár mojími kamarátmi sme založili u nás na dedine kapelu, v ktorej som hral na basgitare. Keďže naša kapela chcela hrať na svadbách, plesoch a podobne a vedeli sme hrať len ľudovky, potrebovali sme náš repertoár oživiť modernými skladbami. Tak som sa dobrovoľne prihlásil, že počas prestávok, keď bude kapela oddychovať budem robiť DJ-a. Spočiatku som púšťal moderné skladby len cez magnetofón z audiokaziet, neskôr som prešiel na CD-čka. Keď sa naša kapela rozpadla (museli sme narukovať na vojnu, a po vojne sme to už dokopy nedali), ešte chvíľu som sám robil nejaké tie diskotéky, najprv ako DJ Kobra, a neskôr ako DJ Dark. Nedotiahol som to síce tak ďaleko ako DJ Tiesto, alebo Angerfist, ale také ambície som ani nemal. Takže to môžem tiež považovať za splnený sen. Som veľkým fanúšikom skupiny Scooter, už od ich vzniku od roku 1994. Už vtedy som mal sen, že som ich chcel vidieť naživo, zúčastniť sa ich vystúpenia - koncertu. Tento sen sa mi splnil až po 16-tich rokoch, a v roku 2010 som konečne mal možnosť vidieť a zažiť ich naživo v Prahe. Ostali mi už len 2 veľké nesplnené sny. Chcel by som sa naživo stretnúť s mojim veľkým idolom Arnoldom Schwarzeneggerom a chcel by som ísť do Japonska. Ten druhý sen sa mi už čiastočne splnil, som sa zoznámil s úžasnou japonkou. Mám teraz silnú motiváciu ísť do Japonska, mám tam kontaktnú osobu, takže je to veľký krok k splneniu môjho ďalšieho sna...

Rasizmus?

Vzhľadom k nedávnym udalostiam (požiar hradu Krásna hôrka) cítim potrebu sa vyjadriť aj k tejto téme. Všade sa píše o tom, že to zavinili cigáni (alebo ak chcete rómovia). Každý sa však bojí ich z toho priamo obviniť, lebo by to bolo brané ako rasizmus. Ale položme si otázku: čo to vlastne rasizmus je? Podľa wikipedie je to diskriminačná teória, ktorá rozdeľuje ľudí podľa rasy. Jednoduché a jasné. Mne sa však núka ďalšia otázka: prečo ľudia nemajú radi cigánov? Kvôli tomu, že sú inej rasy? Že majú tmavšiu pleť? To si nemyslím. Ľudia ich nemajú radi preto, čo robia, ako sa správajú, ako žijú a hlavne zato, že zneužívajú výhody, ktoré im poskytuje štát. Takže je to rasizmus alebo nie? Podľa mňa rozhodne nie. Nedávno som sa vrátil z Turecka. Kto už bol niekedy v Turecku, alebo videl naživo nejakého Turka alebo Turkyňu, mi dá zapravdu, že navonok nie je medzi nimi a cigánmi žiadny rozdiel. Aspoň čo sa týka výzoru. Ale keď si pozriete ako sa správajú Turci, ako žijú, ako usilovne pracujú...zistíte, že sú na oveľa vyššej úrovni ako cigáni. Ale keby som zato, že nemám rád cigánov mal byť označený za rasistu, tak to by som logicky nemohol mať rád ani Turkov...lebo majú podobnú farbu pleti a rozhodne je to iná rasa ako tá moja. Alebo si zoberte Indov - navonok je tu tiež podoba s cigánmi. Keď sa pozretie bližšie, zase zistíte, že žijú a správajú sa úplne inak. Takže ak som rasista, tak automaticky už nemám rád ani Indov. A to isté by sa dalo povedať o Rumunoch, Španieloch, Araboch a podobne. A nakoniec ešte jedna vec. Poznám aj ja osobne zopár cigánov, ktorí žijú úplne inak ako ta nechválne známa väčšina osôb rovnakej rasy, chodia normálne do práce a podobne. Snažia sa žiť ako normálni ľudia. Bohužiaľ sú to len výnimky. Takže keď napíšem že nemám rád cigánov, rozhodne nie som rasista. A rozhodne tým nemyslím úplne všetkých cigánov, teda celú rasu. Toto by si mali ľudia uvedomiť, a nebáť sa, že budú obvinení z rasizmu. Práve naopak, mali by sa ozývať a tým donútiť kompetentné inštitúcie aby s tým niečo robili. Nie aby dávali cigánom stále väčšie sociálne dávky, byty zadarmo a podobne, ale práve naopak - zatrhli im to.

Internetová vojna a klobásy

A je to tu - vypukla tretia svetová vojna :-) Tentokrát internetová. Zatiaľ čo americké SOPA a PIPA boli vďaka celosvetovýxm prostestom dočasne odložené, vysvitlo že štáty európskej únie potajomky podpisujú podobný a dokonca ešte horší zákon ACTA (Anti-Counterfeiting Trade Agreement). Tento zákon by mal slúžiť na ochranu duševného vlastníctva a mal by bojovať proti falšovaniu v akejkoľvek podobe - takže nejde len o pirátske filmy, mp3 a software, ale aj napríklad o čínske napodobeniny mobilov, oblečenia, obuvi a podobne. Snaha zastaviť číňanov vo falšovaní je podľa mňa úplne zbytočná, oni si cestičky furt nájdu a to už ani nehovorím o internetových pirátoch. Zrušenie služby Megaupload a zatknutie jej prevádzkovateľov síce vystrašilo zopár prevádzkovateľov tzv. share serverov (napr. Filesonic a Filefactory), ale v konečnom dôsledku sa tým nič nezmenilo. Ešte stále existuje veľké množstvo ďalších share serverov, z ktorých sa pirátske filmy a mp3 dajú sťahovať. Avšak práve zmieňované zákony a záťah proti Megauploadu rozpútali internetovú vojnu. Hackeri Anonymous začali útočiť na stránky FBI a vlády nielen v Amerike, ale po celom svete. No neostalo len pri tom. Ľudia si začínajú uvedomovať, že tu už nejde len o pirátstvo, ale o slobodu internetu a o snahu veľkých korporácií kontrolovať internet a tým pádom aj naše životy. A tak vychádzajú do ulíc aj v -15 stupňových mrazoch aby hromadne protestovali proti schváleniu kontroverzných zákonov ako je ACTA. Včerajšej demonštrácie proti ACTA v Prahe sa zúčastnilo vyše 3000 ľudí a to sa už nedá prehliadnuť. Anonymous sa však neuspokojili, len so zhadzovaním stránok. Idú ešte ďalej. Požadujú od ľudí, aby na protest proti tomu, čo sa tu deje počas celého mesiaca marca (1.3. - 31.3.2012) nechodili do kín, nesťahovali žiadne filmy z internetu - legálne ani nelegálne, nekupovali filmy na DVD, ani žiadne hry, knihy a časopisy. Tým by sa vytvorila značná diera v ziskoch mediálnych a zábavných spoločností v prvom kvartáli. Tento zásah do ekonomiky zaznamenajú vlády na celom svete, keď vďaka veľkej strate príjmov poklesnú ceny akcií. Či sa im to podarí, uvidíme. No a zatiaľ čo vo svete zúri internetová vojna, pražáci riešia ďalší problém: Mestská rada chce do konca roka odstrániť všetke stánky s jedlom (klobásy, hotdogy, hamburgery, kuracie rezne...) z Václavského námestia. Tieto stánky sú otvorené nonstop aj v noci, a dobre padne človeku, ktorý sa vracia nad ránom z nejakej akcie v takej trošku veselšej nálade, zakusiť niečo teplé....z vlastnej skúsenosti môžem povedať, že v takom prípade nie je nič lepšie ako fajný "kuřecí řízek" s horčicou a v žemli ;-)

Filmy, piráti a SOPA

Včera prebehol internetom hromadný jednodňový protest proti schváleniu "antipirátskych" zákonov SOPA (Stop Online Piracy Act) a PIPA (Protect IP Act) ktoré by v konečnom dôsledku dali veľkým korporáciam moc cenzurovať internet tým, že by mohli zablokovať stránku s obsahom, na ktorý je podozrenie, že porušuje autorské práva alebo duševné vlastníctvo. Tám pádom by boli ohrozené všetky stránky ponúkajúce online videa (Youtube, Vimeo, Stream...) a takisto veľké sociálne siete, kde sa takéto videa dajú zdieľať (Myspace, Facebook...). V neposlednom rade by na to doplatila aj Wikipedia, lebo akýkoľvek jej obsah by mohol byť označený ako porušovanie autorských práv. To by bol koniec internetu ako ho dnes poznáme. Na jednom videu na Youtube bolo uvedené veľmi trefné prirovnanie: Predstavte si, žeby vás zrazilo auto značky Toyota a vy by ste kvôli tomu zažalovali firmu Toyota. Je to jej vina? Nie je to náhodou vina toho šoféra auta, alebo dokonca vaša? Tak takisto nie je vina stránky, že na ňu niekto umiestní obsah, ku ktorému nemá autorské práva. Zamyslel sa vôbec niekto nad tým, PREČO je porušovanie autorských práv, teda pirátstvo tak rozšírené? Zoberme si ako príklad filmy. Ešte donedávna boli originálne filmové DVD veľmi drahé, takže je pochopiteľné, že každý si radšej stiahol film z internetu zdarma. Teraz už ceny DVD u nás išli výrazne dole, hlavne vďaka tomu, že sa DVD začali predávať ako prílohy časopisov za pár korún. Ale ani to ešte nestačí. Ešte stále je tu dôvod sťahovať filmy z internetu. A to je ten, že niektoré skvelé filmy sa k nám vôbec nedostanú. Proste distribútor usúdi, že ten film by sa veľmi nepredával, že by si ho kúpilo len pár skalných fanúšikov, takže by sa im to nevyplatilo (ako príklad môžem uviesť japonské anime). A nejde len o málo známe filmy. Napríklad filmová séria Piatok trinásteho. Na Slovensku (aj v Čechách) vyšli diely 1 - 8, a potom Jason X, čo je vlastne 10-ty diel. A čo 9. diel???? Odkiaľ ho má človek zohnať? Kúpiť v zahraničí bez českých titulkov alebo dabingu? Stačí stiahnuť z internetu. Je to zdarma, a hlavne sa k tomu dajú nájsť amatérsky preložené české titulky. A to je len jeden príklad. A to už ani nehovorím o super seriáloch, ktoré sa nikdy v TV ani neobjavili..alebo sa objavia až niekoľko rokov po ich svetovej premiére. Pokiaľ sa tieto problémy nevyriešia, pirátstvo vždy bude. Pokiaľ je dopyt, stále bude aj ponuka. A podľa mňa tomu nezabráni ani SOPA ani PIPA, ani žiadny iný protipirátsky zákon. Piráti si stále nájdu cestičku....

Slušnosť alebo povinnosť?

Určite to poznáte všetci. Teda aspoň tí, čo pravidelne (alebo aspoň občas) cestujú v MHD (či už v električke, autobuse alebo v metre). Spokojne si sedíte, zrazu nastúpi nejaký starší pán, alebo pani a vy mu uvoľníte miesto. Šak ste mladí, vás nohy nebolia a urobíte dobrý skutok. A navyše je to slušnosť. Naozaj? Tak si to trošku rozoberme. Naozaj platí stále, že mladý = nebolia ho nohy? Koľkokrát ja osobne idem unavený z tréningu a ledvo stojím na nohách a som rád, keď si môžem sadnúť. V takej situácii nemám najmenšiu chuť sa postaviť a uvoľniť niekomu miesto. A už je oheň na streche. Už som neslušný a nevychovaný a ešte neviem aký. Najlepšie je, keď sa taká babka postavi ku mne a začne si popod nos hundrať (ale tak aby som to počul) že aka je ta mladež dnes nevychovaná a pod. V takej situácii sa už nepostavím z trucu. Nech si hundre. Alebo ďalší prípad: Uvoľní jej miesto niekto iný, očividne starší ako ja. A babka si sadne a hundre o neslušnej mladeži...nežeby bola rada, že vôbec sedi. V horšom prípade (aj taký som už zažil) babka povie niečo v zmysle: "Len seďte, sú tu mladší....". Smutné je, že poniektorí ľudia to berú ako povinnosť, nie ako slušnosť. Ja si pod pojmom slušnosť predstavím niečo, čo by som mal urobiť, ale keď to neurobím nič sa nestane. V opačnom prípade je to už povinnosť. Ďalšia vec: vďačnosť. Keď už predsa len mám úmysel urobiť ten dobrý skutok a byť za "slušného", dotyčná osoba si sadne, ani necekne a ešte sa tvári akoby som jej večeru zjedol :D Aspoň "ďakujem" by sa patrilo, keď už sa hráme na slušných. Nie? Ďalší extrém, ktorý som odpozoroval pri svojích cestách s MHD sú mladí ľudia, hlavne teda mladé slečny, ktoré su slušné až príliš. Sedí ako na ihlách a keď sa vo dverách objaví niekto o trochu starší, vyskočí akoby ju zadok pálil. A keď ten starší človek povie že "nie, ďakujem ja idem len jednu zástavku", dotyčná slečna začne reči typu "ale veď aj tu jednu zástavku ste mohli sedieť....". A nesadne si ani ona (lebo je jej to hlúpe) ani ten starší človek (lebo je tvrdohlavý). A tak stoja obaja a sedadlo je prázdne :D Alebo taktiež nechápem ľudí, ktorí v snahe uvoľníť miesto staršiemu sa k nemu derú cez pol električky... Niečo iné je prístup ľudí, ktorí majú preukaz ZŤP alebo invalidný alebo take niečo. Tí väčšinou ukážu preukaz a slušne poprosia o uvoľnenie miesta. Také niečo sa proste neodmieta. Ale aj tu sú extrémy :D Raz sa mi stalo, že som išiel niekde v električke, bol som dosť unavený tak som zadriemal. Zrazu ma niekto zobudil a strčil mi pred nos akýsi preukaz :D Bez slova. Ja prave prebudený, som najprv myslel že revízor. Tak som okamžite siahol po električenke...Ale ta dotyčná pani, len pokývala hlavou a ďalej mi mávala pred nosom preukazom...vtedy mi došlo, že to je iný preukaz, ten invalidný. Hmmm... to už si nemohla vybrať niekoho iného, ale musela práve mňa zobudiť? :D A keď sme už pri tých extrémoch, spomenul som si ešte na jednu takú príhodu. Sedel som v poloprazdnom autobuse a to tak, že som sedel na sedadle čo bolo do uličky a vedľa mna sedela staršia pani, ktorá bola pri okne. Autobus zastavil na zastávke a paní chcela vystúpiť. Tak som sa zdvihol, aby mohla bez problemov vystúpiť. No hneď ako prešla okolo mňa sa tam mihla iná babka, ako blesk si sadla na moje (!) miesto :D Takže jednak ma podsadla, a jednak mi zatarasila cestu a zabránila tak si sadnúť vedľa nej k oknu :D A to pripomínam, že autobus bol poloprázdny, takže si kľudne mohla sadnúť inde :D Ale to bola fakt rýchla action :D Okamih :D