Náboženstvo

Hovorí sa, že v slušnej spoločnosti by sa človek mal vyhnúť trom konverzačným témam: politike, športu a náboženstvu. Prečo? Lebo stále sa nájde niekto, kto má iný názor, presvedčenie, politickú príslušnosť alebo je fanúšikom iného mužstva....a taký rozhovor väčšinou končí hádkou. Chcel som sa toho pravidla držať aj ja, ale keďže som dostal požiadavku (želanie) aby som sa vyjadril na svojom blogu k náboženstvám, tak sa vyjadrujem :-) Zdôrazňujem ale, že je to môj objektívny pohľad na vec, a mnohí so mnou nemusia súhlasiť. Každopádne, nerád by som sa niekoho dotkol, alebo urazil. Akekoľvek dotazy rad vydiskutujem :D Takže veriť alebo neveriť v Boha? Toť otázka. Skúsme si na ňu odpovedať logicky: Nie je lepšie veriť tomu, čo neexistuje ako neveriť tomu čo existuje? Ak človek bude veriť, a ukáže sa že to nie je pravda, čo mu hrozí? Nič. Ak však nebude veriť, a ukáže sa, že to pravda je, hrozí mu zatratenie, peklo alebo nazvite si to ako chcete. Mnohí môžu namietať, že nie sú dôkazy o tom, že Boh existuje. A sú dôkazy o tom, že neexistuje? Pokiaľ viem, tak taktiež nie. Ok, takže prvú časť by sme dajme tomu mali zodpovedanú. Došli sme k tomu, že rozumnejšie je veriť. Teraz sa nám však núkajú ďalšie otázky: Komu, alebo v čo veriť? Ktoré náboženstvo je to pravé? Každé o sebe tvrdí, že je to jediné pravé. Keď len trošku máte prehľad o svetových náboženstvách, môžete si všimnúť isté spoločné znaky. Zoberme si napríklad grécku mytológiu - tu väčšina z vás pozná: existuje tu jeden najvyšší boh - Zeus. Ten mal dieťa so smrteľníčkou - Herakla. To isté v rímskej mytológii, len s inými menami: Jupiter a jeho syn Herkules. V severskej mytologii je to Odin a jeho syn Thor. Nepripomína vám to niečo? Boh a jeho syn Ježiš Kristus. Náhoda? Nie sú nahodou všetky svetové náboženstvá o tom istom Bohu len s iným menom? Buddha tiež nebol boh, bol to človek, pre niekoho poloboh....a takto by sme mohli pokračovať ďalej. Ďalším spoločným znakom všetkých náboženstiev je láska. Či už ide o kresťanstvo, budhizmus, hinduizmus....všetke sú postavené na základe lásky k blížnemu. Korán som nečítal, takže sa nemôžem vyjadriť k moslimom. Ale ja verím, že ani ich prorok (prorok, boží syn, poloboh...vidíte zase tú paralelu s Ježišom?) Mohamed nebol zlý človek, a určite od nich nechcel aby svoje náboženstvo šírili násilím. To mohlo vzniknúť chybnou interpretáciou koránu. Tak isto ani Boh ani Ježiš nechceli aby sa kresťanstvo šírilo násilím križiackými výpravami. To bola zase pre zmenu zlá interpretácia biblie. Za to však nemôžte viniť kresťanstvo ako také, ale cirkev. Cirkev - to je osobitná kapitola, a veľa ľudí si tieto dva pojmy mýli - náboženstvo a cirkev. Kedy vám ublížilo náboženstvo, viera v Boha? Ubližovala vždy len cirkev (už spomenuté križiacke výpravy, vyberanie odpustkov, upaľovanie čarodejníc...) Cirkev je inštitúcia, ktorá by mala tu na zemi zastupovať Boha, resp. jeho zámery. MALA BY. To je ten problém. Podľa môjho názoru už cirkev dávno nie je taká, ako ju založil Ježiš Kristus, resp. jeho následovníci. Najznámejší svätci ako Don Bosco, Jan Vianey, sv. František z Asisi atď žili v chudobe, ako káže biblia. Boli to skutočne duchovní ľudia, ktorí si nepotrebovali zhromažďovať majetok, nepotrebovali zlatom lemované rúcha, zlaté kalichy a podobné veci, charakteristické pre dnešných kňazov, biskupov a dokonca aj papeža. Samozrejme, česť výnimkam, nehádžem všetkých do jedného vreca. Poznám osobne zopár naozaj dobrých kňazov....a to už vôbec nehovorím o Janovi Pavlovi II, to bol skutočný svätec. Takže aby som to zhrnul - ja v Boha verim, ale nestotožňujem sa s tým, čo robí cirkev. Myslím, že to celé robia zle, a práve preto náboženstvo nie je veľmi populárne u ľudí....