štvrtok 19. januára 2012

Filmy, piráti a SOPA

Včera prebehol internetom hromadný jednodňový protest proti schváleniu "antipirátskych" zákonov SOPA (Stop Online Piracy Act) a PIPA (Protect IP Act) ktoré by v konečnom dôsledku dali veľkým korporáciam moc cenzurovať internet tým, že by mohli zablokovať stránku s obsahom, na ktorý je podozrenie, že porušuje autorské práva alebo duševné vlastníctvo. Tám pádom by boli ohrozené všetky stránky ponúkajúce online videa (Youtube, Vimeo, Stream...) a takisto veľké sociálne siete, kde sa takéto videa dajú zdieľať (Myspace, Facebook...). V neposlednom rade by na to doplatila aj Wikipedia, lebo akýkoľvek jej obsah by mohol byť označený ako porušovanie autorských práv. To by bol koniec internetu ako ho dnes poznáme. Na jednom videu na Youtube bolo uvedené veľmi trefné prirovnanie: Predstavte si, žeby vás zrazilo auto značky Toyota a vy by ste kvôli tomu zažalovali firmu Toyota. Je to jej vina? Nie je to náhodou vina toho šoféra auta, alebo dokonca vaša? Tak takisto nie je vina stránky, že na ňu niekto umiestní obsah, ku ktorému nemá autorské práva. Zamyslel sa vôbec niekto nad tým, PREČO je porušovanie autorských práv, teda pirátstvo tak rozšírené? Zoberme si ako príklad filmy. Ešte donedávna boli originálne filmové DVD veľmi drahé, takže je pochopiteľné, že každý si radšej stiahol film z internetu zdarma. Teraz už ceny DVD u nás išli výrazne dole, hlavne vďaka tomu, že sa DVD začali predávať ako prílohy časopisov za pár korún. Ale ani to ešte nestačí. Ešte stále je tu dôvod sťahovať filmy z internetu. A to je ten, že niektoré skvelé filmy sa k nám vôbec nedostanú. Proste distribútor usúdi, že ten film by sa veľmi nepredával, že by si ho kúpilo len pár skalných fanúšikov, takže by sa im to nevyplatilo (ako príklad môžem uviesť japonské anime). A nejde len o málo známe filmy. Napríklad filmová séria Piatok trinásteho. Na Slovensku (aj v Čechách) vyšli diely 1 - 8, a potom Jason X, čo je vlastne 10-ty diel. A čo 9. diel???? Odkiaľ ho má človek zohnať? Kúpiť v zahraničí bez českých titulkov alebo dabingu? Stačí stiahnuť z internetu. Je to zdarma, a hlavne sa k tomu dajú nájsť amatérsky preložené české titulky. A to je len jeden príklad. A to už ani nehovorím o super seriáloch, ktoré sa nikdy v TV ani neobjavili..alebo sa objavia až niekoľko rokov po ich svetovej premiére. Pokiaľ sa tieto problémy nevyriešia, pirátstvo vždy bude. Pokiaľ je dopyt, stále bude aj ponuka. A podľa mňa tomu nezabráni ani SOPA ani PIPA, ani žiadny iný protipirátsky zákon. Piráti si stále nájdu cestičku....

streda 4. januára 2012

Slušnosť alebo povinnosť?

Určite to poznáte všetci. Teda aspoň tí, čo pravidelne (alebo aspoň občas) cestujú v MHD (či už v električke, autobuse alebo v metre). Spokojne si sedíte, zrazu nastúpi nejaký starší pán, alebo pani a vy mu uvoľníte miesto. Šak ste mladí, vás nohy nebolia a urobíte dobrý skutok. A navyše je to slušnosť. Naozaj? Tak si to trošku rozoberme. Naozaj platí stále, že mladý = nebolia ho nohy? Koľkokrát ja osobne idem unavený z tréningu a ledvo stojím na nohách a som rád, keď si môžem sadnúť. V takej situácii nemám najmenšiu chuť sa postaviť a uvoľniť niekomu miesto. A už je oheň na streche. Už som neslušný a nevychovaný a ešte neviem aký. Najlepšie je, keď sa taká babka postavi ku mne a začne si popod nos hundrať (ale tak aby som to počul) že aka je ta mladež dnes nevychovaná a pod. V takej situácii sa už nepostavím z trucu. Nech si hundre. Alebo ďalší prípad: Uvoľní jej miesto niekto iný, očividne starší ako ja. A babka si sadne a hundre o neslušnej mladeži...nežeby bola rada, že vôbec sedi. V horšom prípade (aj taký som už zažil) babka povie niečo v zmysle: "Len seďte, sú tu mladší....". Smutné je, že poniektorí ľudia to berú ako povinnosť, nie ako slušnosť. Ja si pod pojmom slušnosť predstavím niečo, čo by som mal urobiť, ale keď to neurobím nič sa nestane. V opačnom prípade je to už povinnosť. Ďalšia vec: vďačnosť. Keď už predsa len mám úmysel urobiť ten dobrý skutok a byť za "slušného", dotyčná osoba si sadne, ani necekne a ešte sa tvári akoby som jej večeru zjedol :D Aspoň "ďakujem" by sa patrilo, keď už sa hráme na slušných. Nie? Ďalší extrém, ktorý som odpozoroval pri svojích cestách s MHD sú mladí ľudia, hlavne teda mladé slečny, ktoré su slušné až príliš. Sedí ako na ihlách a keď sa vo dverách objaví niekto o trochu starší, vyskočí akoby ju zadok pálil. A keď ten starší človek povie že "nie, ďakujem ja idem len jednu zástavku", dotyčná slečna začne reči typu "ale veď aj tu jednu zástavku ste mohli sedieť....". A nesadne si ani ona (lebo je jej to hlúpe) ani ten starší človek (lebo je tvrdohlavý). A tak stoja obaja a sedadlo je prázdne :D Alebo taktiež nechápem ľudí, ktorí v snahe uvoľníť miesto staršiemu sa k nemu derú cez pol električky... Niečo iné je prístup ľudí, ktorí majú preukaz ZŤP alebo invalidný alebo take niečo. Tí väčšinou ukážu preukaz a slušne poprosia o uvoľnenie miesta. Také niečo sa proste neodmieta. Ale aj tu sú extrémy :D Raz sa mi stalo, že som išiel niekde v električke, bol som dosť unavený tak som zadriemal. Zrazu ma niekto zobudil a strčil mi pred nos akýsi preukaz :D Bez slova. Ja prave prebudený, som najprv myslel že revízor. Tak som okamžite siahol po električenke...Ale ta dotyčná pani, len pokývala hlavou a ďalej mi mávala pred nosom preukazom...vtedy mi došlo, že to je iný preukaz, ten invalidný. Hmmm... to už si nemohla vybrať niekoho iného, ale musela práve mňa zobudiť? :D A keď sme už pri tých extrémoch, spomenul som si ešte na jednu takú príhodu. Sedel som v poloprazdnom autobuse a to tak, že som sedel na sedadle čo bolo do uličky a vedľa mna sedela staršia pani, ktorá bola pri okne. Autobus zastavil na zastávke a paní chcela vystúpiť. Tak som sa zdvihol, aby mohla bez problemov vystúpiť. No hneď ako prešla okolo mňa sa tam mihla iná babka, ako blesk si sadla na moje (!) miesto :D Takže jednak ma podsadla, a jednak mi zatarasila cestu a zabránila tak si sadnúť vedľa nej k oknu :D A to pripomínam, že autobus bol poloprázdny, takže si kľudne mohla sadnúť inde :D Ale to bola fakt rýchla action :D Okamih :D