Včera som zažil jeden veľmi nezvyčajný pracovný pohovor s jedným
kamarátom môjho kamaráta, pre
ktorého som robil návrh firemnej webovej stránky. Účelom stretnutia malo byť
to, aby sme sa dohodli, za koľko im tu stránku urobím. To stretko sa však
zvrtlo na nezvyčajný pracovný pohovor, pretože ten pán bol taký nadšený mojím
návrhom stránky, že sa rozhodol že mi ponúkne spoluprácu. Ten pohovor prebiehal
asi nejak takto (skrátená verzia, len tie najzaujímavejšie časti):
Stretli sme sa v jednom bare asi okolo 21:00 hod.
Predstavili sme sa navzájom a jeho prvá otázka (ako správneho vychodňara)
bola:
On: „Čo piješ?“
Ja: „Slivovicu.“
Priniesol dve slivovice, vypili sme a pohovor mohol začať :D
On: „Odkiaľ si?“
Ja: „Od Košic.“
On: „Tak ešte raz – ja som z Luníka VII a ty?“
Ja: „Ale ja nie som priamo z Košic, ale z dediny neďaleko
Košíc.“
On: „Odkiaľ presne?“
Ja: „Kuzmice.“
On: „To je ktorým smerom?“
Ja: „Na juh od Košíc.“
On: „Na Maďaroch?“
Ja: „Ano, takmer na maďarskych hraniciach.“
On: „A kde tam?“
Ja: „Vieš kde je Slanec?“
On: „V Slanci mam rodinu.“
Ja: „No tak Kuzmice sú 16 km od Slanca.“
To mu zrejme stačilo. Ďalej už nevyzvedal. Začal rozprávať podrobnosti
o projekte, ktorý sa chystá, a ktorého súčasťou by som mal byť. Objednal ďalšie
dve slivovice… :D
On: „Ok, takže…. čo vieš robiť?“
Ja: „No viem robiť s počítačmi – pracoval som ako tester,
robím webstránky…..“
On: „Poznáš Mac? Máš nejaké skúsenosti na tejto platforme? (pre
tých čo nevedia, myslel Apple MacIntosh.)
Ja: „Poznám, ale nemám skúsenosti.“
On: „Takže prácu na počítači neovládaš. Čo ešte vieš robiť?“
Ja: „Hmm… bojové
umenia. 7 rokov ninjutsu, 3 roky krav maga… “
On: „Ochrániš ma?“
Ja: „Samozrejme.“
On: “Ok, dobre vedieť. Čo ešte vieš robiť?“
Ja: „Kresliť.“
On: „Vážne??“
Ja: „Na základnej škole som kreslil komixy.“
On mi podal papier a pero a povedal:
„Idem objednať slivovicu, ty zatiaľ niečo nakresli.“
Tak som mu nakreslil obrázok jednej postavičky z mojich
komixov. Páčilo sa mu to, chcel odo mňa aj podpis, že vraj to o pár rokov bude
mať veľkú umeleckú hodnotu :D Vypili sme ďalšiu slivovicu...
On : “Máš tu nejaké peniaze?“
Ja: „Niečo mám.“
On: „Môžeš zobrať jedno kolo? Ale fakt len, keď ti to nerobí
problém a keď chceš.“
Ja: „Ok, jedno si môžem dovoliť“
Tak som išiel k baru objednať ďalšiu slivovicu. Keď som
sa vrátil, vypili sme a on znova:
On: „Tak čo ešte vieš robiť?“
Ja: “Hm... no už ma nič nenapadá. Nie je toho veľa, čo viem,
ale nemám problém sa hocičo rýchlo naučiť...“
On : „Tak toto je najlepšia odpoveď, akú som dnes od teba
počul. Aké si znamenie?“
Ja: „Baran.“
On : „To vážne? Ktorý april?“
Ja: „11-ty.“
On: „Super, ja 14-ty... my si budeme rozumieť. Už chápem, že
nemáš problém sa čokoľvek naučiť. Ty si moj človek. Pačiš sa mi. Neviem ešte čo
budeš robiť, ale niečo ti vymyslíme.“
Potom zase rozprával niečo o tom projekte. A viedli sme
rozhovor v podobnom duchu asi 2 hodiny. Medzitým samozrejme stále
slivovica... Až nakoniec to všetko ukončil slovami:
„Taký pohovor si asi ešte nezažil čo? A asi ani nezažiješ.
Ale musíme ho už ukončiť, lebo som spitý jak delo... ne jak delo... jak dva dela
:D“ Očividne pil už predtým, ako som ja dorazil...
Keby každý pohovor tak vyzeral, tak to by bola paráda... nie
tie nudné, jednotvárne pohovory. Každý o tom istom, tie isté otázky furt dookola... A navyše furt sa pýtaju to isté, čo už si prečítali v životopise (resp. čo
si mohli prečítať, ktovie či vôbec čítajú tie životopisy...). Keď raz budem mať vlastnú firmu, budem aj ja robiť pohovory takýmto štýlom :D
