Slušnosť alebo povinnosť?

Určite to poznáte všetci. Teda aspoň tí, čo pravidelne (alebo aspoň občas) cestujú v MHD (či už v električke, autobuse alebo v metre). Spokojne si sedíte, zrazu nastúpi nejaký starší pán, alebo pani a vy mu uvoľníte miesto. Šak ste mladí, vás nohy nebolia a urobíte dobrý skutok. A navyše je to slušnosť. Naozaj? Tak si to trošku rozoberme. Naozaj platí stále, že mladý = nebolia ho nohy? Koľkokrát ja osobne idem unavený z tréningu a ledvo stojím na nohách a som rád, keď si môžem sadnúť. V takej situácii nemám najmenšiu chuť sa postaviť a uvoľniť niekomu miesto. A už je oheň na streche. Už som neslušný a nevychovaný a ešte neviem aký. Najlepšie je, keď sa taká babka postavi ku mne a začne si popod nos hundrať (ale tak aby som to počul) že aka je ta mladež dnes nevychovaná a pod. V takej situácii sa už nepostavím z trucu. Nech si hundre. Alebo ďalší prípad: Uvoľní jej miesto niekto iný, očividne starší ako ja. A babka si sadne a hundre o neslušnej mladeži...nežeby bola rada, že vôbec sedi. V horšom prípade (aj taký som už zažil) babka povie niečo v zmysle: "Len seďte, sú tu mladší....". Smutné je, že poniektorí ľudia to berú ako povinnosť, nie ako slušnosť. Ja si pod pojmom slušnosť predstavím niečo, čo by som mal urobiť, ale keď to neurobím nič sa nestane. V opačnom prípade je to už povinnosť. Ďalšia vec: vďačnosť. Keď už predsa len mám úmysel urobiť ten dobrý skutok a byť za "slušného", dotyčná osoba si sadne, ani necekne a ešte sa tvári akoby som jej večeru zjedol :D Aspoň "ďakujem" by sa patrilo, keď už sa hráme na slušných. Nie? Ďalší extrém, ktorý som odpozoroval pri svojích cestách s MHD sú mladí ľudia, hlavne teda mladé slečny, ktoré su slušné až príliš. Sedí ako na ihlách a keď sa vo dverách objaví niekto o trochu starší, vyskočí akoby ju zadok pálil. A keď ten starší človek povie že "nie, ďakujem ja idem len jednu zástavku", dotyčná slečna začne reči typu "ale veď aj tu jednu zástavku ste mohli sedieť....". A nesadne si ani ona (lebo je jej to hlúpe) ani ten starší človek (lebo je tvrdohlavý). A tak stoja obaja a sedadlo je prázdne :D Alebo taktiež nechápem ľudí, ktorí v snahe uvoľníť miesto staršiemu sa k nemu derú cez pol električky... Niečo iné je prístup ľudí, ktorí majú preukaz ZŤP alebo invalidný alebo take niečo. Tí väčšinou ukážu preukaz a slušne poprosia o uvoľnenie miesta. Také niečo sa proste neodmieta. Ale aj tu sú extrémy :D Raz sa mi stalo, že som išiel niekde v električke, bol som dosť unavený tak som zadriemal. Zrazu ma niekto zobudil a strčil mi pred nos akýsi preukaz :D Bez slova. Ja prave prebudený, som najprv myslel že revízor. Tak som okamžite siahol po električenke...Ale ta dotyčná pani, len pokývala hlavou a ďalej mi mávala pred nosom preukazom...vtedy mi došlo, že to je iný preukaz, ten invalidný. Hmmm... to už si nemohla vybrať niekoho iného, ale musela práve mňa zobudiť? :D A keď sme už pri tých extrémoch, spomenul som si ešte na jednu takú príhodu. Sedel som v poloprazdnom autobuse a to tak, že som sedel na sedadle čo bolo do uličky a vedľa mna sedela staršia pani, ktorá bola pri okne. Autobus zastavil na zastávke a paní chcela vystúpiť. Tak som sa zdvihol, aby mohla bez problemov vystúpiť. No hneď ako prešla okolo mňa sa tam mihla iná babka, ako blesk si sadla na moje (!) miesto :D Takže jednak ma podsadla, a jednak mi zatarasila cestu a zabránila tak si sadnúť vedľa nej k oknu :D A to pripomínam, že autobus bol poloprázdny, takže si kľudne mohla sadnúť inde :D Ale to bola fakt rýchla action :D Okamih :D